CykloKorytnička – cyklotrasa vedie vo väčšej časti po pôvodnej trase železnice a ponúka návštevníkom krásy a zaujímavosti Revúckej doliny, tentoraz zo sedla bicykla. Cyklotrasa sa začína na konci ulice Šoltésovej (smer BB), je rovinatá a svojím charakterom určená hlavne pre rodiny s deťmi. Napriek tomu je prejazd odporúčaný na horskom bicykli, keďže cyklotrasa nemá väčšinou asfaltový povrch. Trasa križuje na troch miestach cestu 1. triedy, preto je potrebné zosadnúť z bicykla a dodržať zvýšenú opatrnosť.

Cestou návštevník prechádza malebnými zákutiami tvorenými riekou Revúca a prostredníctvom 11 infotabúľ sa dozvedáme o histórii železnice a zaujímavostiach krajiny popri trati. Z cyklotrasy vedú odbočky k viacerým prírodným lokalitám Revúckej doliny (napr. Vlkolínec, Brankovský vodopád, Smrekovica atď). Pri ceste nájdete fotomaketu parného rušňa U37 a zrekonštruovaný obranný bunker z čias SNP. V cieli trasy – Korytnici si môžete dopriať liečivé minerálne vody najvyššej kvality. Občerstvenie popri trase sa nachádza v Bielom Potoku, Podsuchej, Liptovskej Osade aj Korytnici. Trasa meria 23 km s prevýšením 390 m.

Prajeme vám pekný výlet po cyklokorytničke, príjemný zážitok, aktívny odpočinok, ale aj spomienku na trasu, ktorá svojou osobitou polohou a okolím patrí určite k najkrajším na Slovensku.

TRASA CYKLOKORYTNIČKY

Trasa cyklokorytničky začína v Ružomberku na ul. Šoltésovej /smer Banská bystrica/ a kopíruje bývalú úzkokoľajovú železnicu na trase Ružomberok – Korytnica Kúpele. Cestou prechádzame malebnými zákutiami Revúckej doliny, tvorenými riekou Revúcou a dozvedáme sa prostredníctvom informačných panelov o histórii a význame železnice. Svojim jednoduchým terénom je určená pre rodiny s deťmi. Trasa meria 23km s prevýšením 300m a vedie cez hranicu dvoch národných parkov – Nízke Tatry a Veľká Fatra.

1. Ružomberok /ul. Šoltésova, smer Banská Bystrica/
2. Biely Potok
3. Jazierce
4. Podsuchá
5. Liptovská Osada
6. Patočiny
7. Korytnica Kúpele

UPOZORNENIE: Cyklokorytnička križuje štátnu cestu E77 Ružomberok – Banská bystrica na troch miestach, preto doporučujeme zvýšenie pozornosti na prechodoch. 

KORYTNICA KÚPELE

Korytnica ešte donedávna patrila k známym a navštevovaným kúpeľom s výnimočne kvalitnou mineralizovanou vodou. Chladné pramene vyvierajúce v nadmorskej výške 850 m z hlbín Nízkych Tatier boli objavené miestnym obyvateľstvom, pravdepodobne pastiermi už v 16. storočí. Pramene od 17. storočia okrem miestneho obyvateľstva využívala aj šľachta. Chýr pozitívnych účinkov korytnickej vody sa dostal až na kráľovský dvor. V 19. storočí boli v Korytnici vybudované kúpele, voda sa okrem pitia používala aj na kúpeľnú liečbu. Voda sa začala plniť do fliaš a postupne exportovať . Prvýkrát kvalitu korytnickej minerálnej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily získala v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v USA v Saint Louis.Významným medzníkom v rozvoji korytnických kúpeľov bolo otvorenie prevádzky železničnej trate z Ružomberka do Korytnice v roku 1908. Vďaka vlakovému spojeniu sa mohli kúpeľní hostia počas celého roka pohodlne, rýchlo a bezpečne dopraviť do Korytnice – kúpeľov. Kúpele v Korytnici prežili ukončenie prevádzky železnice v roku 1974, neprežili však obdobie hospodárskych zmien a dôsledky privatizácie v 90-tych rokoch. Od roku 2003 sú kúpele zatvorené a chátrajú. Je to nesmierna strata, vzhľadom na fakt, že korytnické minerálne pramene sú svojím zložením podobné známym žriedlam Vichy vo Francúzsku, Bath v Anglicku a Monte Catini v Taliansku. Liečivými účinkami sa veľmi podobajú karlovarským prameňom. Pramene sú v súčasnosti pre verejnosť dostupné a zrekonštruované. Vysoko mineralizovanú vodu, bohatú na vápnik a horčík, poskytujú pre verejnosť tieto pramene: Vojtech I, Vojtech II, Žofia, Jozef a Anton. Plniareň minerálnej vody po modernizácii v ostatných rokoch úspešne reprezentuje značku Korytnica na trhu minerálnych vôd.

HISTÓRIA ÚZKOKOĽAJOVEJ ŽELEZNICE

Železničná trať z Ružomberka do Korytnice mala pôvodne spájať Ružomberok s Banskou Bystricou smerom na juh, a na Oravu a do Poľska na sever. Pôvodný projekt s normálnym rozchodom (1435 mm) sa napokon nerealizoval. Schválený bol nakoniec variant s úzkym rozchodom (760 mm), ktorý mal zabezpečiť spojenie obcí a firiem z Revúckej doliny s mestom a železničnou stanicou Košicko-bohumínskej železnice v Ružomberku, ako aj prepravovať kúpeľných hostí do kúpeľov v Korytnici.Trať viedla Revúckou a Korytnickou dolinou. Na trati sa nachádzali tieto zastávky: Ružomberok, Ružomberok – malá stanica, Ružomberok – Biely Potok, Ružomberok – Trlenská dolina, Ružomberok – Jazierce, Ružomberok – Podsuchá, Liptovská Osada – zastávka a nákladisko, Liptovská Osada obec, Liptovská Osada – Patočiny, Korytnica – Kúpele.
Traťová rýchlosť na úzkorozchodnej trati bola 30 km/h. Trať kopírovala terén a bolo na nej minimum násypov a zárezov. Na druhej strane trať prechádzala až po šiestich mostoch a bolo na nej 45 priecestí, z toho 3 priecestia križovali štátnu cestu I/59. V súčasnosti len nostalgicky spomíname na nádherné technické dielo, ktoré bolo osadené do nádhernej prírody a prevádzkované 66 rokov (1908 – 1974).